Ako sme spoznávali okolie Oravskej Lesnej

Jana Bílešová

Autor: Jana Bílešová Zdroj: Jana Bílešová

Oravskú Lesnú som vnímala predovšetkým ako miesto, kde si v zime prídu na svoje najmä lyžiari. V čase, keď nižšie a južnejšie položené lyžiarske miesta už trpia nedostatkom snehu, v Oravskej Lesnej vie byť lyžovačka ešte v plnom prúde. V tomto regióne nie je vôbec výnimkou, aby tu začalo snežiť aj na konci marca, keď sa už neviete dočkať jari a keď sa dolu pri Bratislave už zbierajú snežienky.

My sme sa rozhodli spoznávať okolie Oravskej Lesnej nie v zime a na lyžiach, ale v lete a po vlastných. Konkrétne nás zaujímala časť hrebeňa nad Oravskou Lesnou, kadiaľ vedie červená turistická značka. Chceli sme prebádať časť zvanú Bučina až po Demänovú. Odtiaľ červená značka klesá do Vychylovky na Kysuciach a z CHKO Horná Orava prechádza do CHKO Kysuce. A verte alebo neverte, pri potulkách v okolí Oravskej Lesnej, sme objavili, podľa môjho názoru, pekný a príťažlivý kus prírody.

Do Oravskej Lesnej vyrážame autom z Kysuckého Nového Mesta cez Krásno nad Kysucou. Za ním odbočujeme doprava, prechádzame cez Zborov nad Bystricou, Starú a Novú Bystricu. Ponad skanzen vo Vychylovke po novej ceste medzi Kysucami a Oravou sa pomerne rýchlo dostávame do Oravskej Lesnej, odkiaľ už pôjdeme peši. Už z tejto novej cesty nad Vychylovkou sa ukazujú určite neštandardné pohľady na nám známu Malú Fatru. Bez váhania spoznávame členitý a vo vyšších partiách skalnatý Veľký Rozsutec. Na ceste v našom smere stretávame aj niekoľkých cyklistov. Klobúk dolu, výšľap hore do Oravskej Lesnej fyzickú kondíciu cyklistu určite dobre prevetrá. Na vzdialenosti 7 km z časti Vychylovka Rycierky do sedla Demänová stúpa v serpentínach takmer 400 výškových metrov.

Oravská Lesná je najmladšia oravská obec, ktorá leží na rozhraní Oravy, Kysúc a Poľska, v malebnom prostredí Slovenských Beskýd a Oravskej Magury. V prípade, že Oravskou Lesnou autom iba prechádzate, určite neujde Vašej pozornosti miestny kostol sv. Anny, ktorý sa nachádza v centre obce priamo pri hlavnej ceste. Pri ňom sme zaparkovali nášho štvorkolesového tátoša. Kostol je bohužiaľ zatvorený, a tak si ho obzeráme iba zvonka. Ako sa dozvedám neskôr z oficiálnej webovej stránky Oravskej Lesnej, stavba kostola sa začala v roku 1910, dokončila koncom leta 1914. Projektantmi boli inžinieri z Budapešti. Pri stavbe kostola sa použilo drevo a kameň. Hlavné nosné kamene sú pieskovcové, dôkladne opracované a vyzdobené jemnými ornamentmi, podobne ako ostatná časť drevenej konštrukcie. Jedinečnosťou je strecha kostola - tvorí ju drevená konštrukcia pokrytá tradičným dreveným šindľom. Od kostola sv. Anny prechádzame na druhú stranu cesty a po úbočí vychádzame pešo najprv po žltej turistickej značke. Cesta je spočiatku asfaltová. Po asi pol hodinke prichádzame do časti Bučina a na hrebeni sa napájame na červenú turistickú značku. Po nej plánujeme postupovať smerom do sedla Demänová. V smere doprava červená značka vedie do časti Kohútik, kde je na severnom svahu vybudovaný lyžiarsky vlek. Z vrchu Kohútika je kruhový výhľad na okolité horstvá - Roháče, Oravskú Maguru, Babiu horu, Pilsko, Kysucké aj Oravské Beskydy, Malú Fatru. Túto časť červenej značky si nechávame na niekedy inokedy.

Na hrebeni je cestička spevnená, ale už nie asfaltová. Slnečné počasie a suchá cesta je určite výhodou. Naokolo sú rozsiahle lúky, udržiavané a kosené. Míňame pasúce sa kravičky. Je tu kľud, ticho, na celom našom putovaní mimo obývaných častí nestretávame okrem pastierky kráv so psom vôbec nikoho. A to je víkend a nedeľa. Občas počuť bučanie kráv, ktoré oddychujú. Pri pohľade naspäť sa ukazuje spomínaný Kohútik, naľavo pred nami sa v diaľke ukazuje masív Malej Fatry - obdivujeme Stoh, Veľký Rozsutec, Steny, ukázal sa aj najvyšší vrch pohoria - Veľký Kriváň. V popredí pred touto úchvatnou scenériou sú malé políčka a lúky. Krása. Ak si chcete spomínané končiare pozrieť detailnejšie, nezabudnite si so sebou ďalekohľad.

Prechádzame okolo starých chalúp, jedna z nich je už polorozpadnutá, s deravou strechou. Svoju slávu má už za sebou, už neslúži svojmu účelu. Rozmýšľam nad tým, ako je všetko pominuteľné a relatívne. Čoskoro opúšťame Bučinu a krátko ideme serpentínou do malého kopčeka. Na jeho vrchu je pod korunami stromov ukrytý najstarší cintorín nad obcou Oravská Lesná. Na opačnej severnej strane je malá sedačka, teraz nehybná. Isto je viac vyťažená v zime, keďže sa na týchto miestach lyžuje. Konečne na vlastné oči vidím miesta, ktoré obľubujú a v zime naplno využívajú lyžiari.

Zakrátko prechádzame okolo malej kaplnky. Na mramorovej doske na stene kaplnky sa z textu dozvedáme, že na tomto mieste stál drevený kostolík, ktorý slúžil veriacim od roku 1739 až do roku 1914, kedy bol dokončený nový kostol. Pôvodný drevený kostolík bol dovezený pánom Jánom Mutňanským z Poľska v roku 1739, v roku 1791 bol kostolík obnovený. V roku 1925 bol drevený kostolík rozobraný a predaný do Babína. Kaplnka bola obnovená v roku 2004 a stojí tu na pamiatku pôvodného dreveného kostolíka. Okolie kaplnky je veľmi utešené a udržiavané miesto. Nájde sa tu lavička, kde sa dá posedieť, aj tieň, kde je možné sa ukryť pred slnkom. Využívame to na krátku prestávku, nikam na neponáhľame. Pred kaplnkou nachádzame aj oplotený náhrobný kameň miestneho duchovného a niekoľko krížov.

Od kaplnky pokračujeme ďalej po červenej značke, klesáme trošku dolu. Prechádzame okolo rozostavanej mierne bizardnej budovy rotundového okrúhleho tvaru. Takto zasadená do krajiny pôsobí ako päsť na oko. Uvidíme, čo z nej bude. Počasie je stále pekné, svieti slnko. Prechádzame časťou Lehotská a Kubínska, kde sú aj domy, a potom pokračujeme mimo obývaných častí.

Prechádzame okolo asfaltovej odbočky na Tanečník, kde sa nachádza malý drevený prístrešok so šikmou strechou. A samozrejme, ani na tomto mieste nechýbajú výhľady na okolitú nádhernú krajinu. Pred Demänovou prechádzame úsekom, keď je naokolo redší les, ten neskôr končí. Pred prvými chalúpkami Demänovej veľmi mierne stúpame. Prechádzame Demänovou, obdivujeme chalúpky a konečne sa sprava ukazuje trať Oravskej úzkokoľajovej - úvraťovej železničky. Nad traťou sa vo svahu nachádza drevená rozhľadňa.

História železničky je zaujímavá. Spojovacia trať medzi Kysuckou lesnou železnicou a Oravskou lesnou železnicou, prekonávajúca prevýšenie pod vrchom Beskýd pomocou úvratí, bola dokončená v roku 1926. Spojením Oravskej a Kysuckej lesnej železnice tak vznikol jedinečný integrovaný dopravný systém. Na hlavnom úseku Oščadnica - Lokca bol dlhý viac než 60 km. V päťdesiatych rokoch 20. storočia dosiahol objem komerčnej prevádzky svoj vrchol. Neskôr v nových podmienkach strácali lesné železnice svoj hlavný tromf: v porovnaní s dopravou nákladnými automobilmi boli nepružné a ich prevádzka nákladná, oficiálne ukončenie prevádzky na železnici nastalo v roku 1971. Oravská lesná železnica zostala zachovaná iba na krátkom úseku zo sedla Beskýd do stanice Tanečník. Táto časť bola pre širokú verejnosť otvorená po rekonštrukcii v roku 2008. Vláčikom sa tak môžete v súčasnosti dostať do sedla Beskýd z Tanečníka asi po 15 - 20 minútach, dĺžka trate je približne 3 km. Počas prestávky v sedle Beskýd môžu turisti navštíviť spomínanú rozhľadňu. Na kysuckej strane si funkčne obnovenú časť železnice pod názvom Historická lesná úvraťová železnica môžete pozrieť ako súčasť expozície vo Vychylovke. Trať vedie zo stanice Skanzen v časti Chmúra cez 1. úvrať do stanice Kubátkovia vo Vychylovke. Od mája 2015 je plánované spojenie oboch týchto tratí, a tak priamo z Vychylovky sa budete môcť železničkou dostať až do sedla Beskýd. Ďalší dôvod na to, prečo sa oplatí tieto miesta navštíviť.

Od trate mierime ku spomínanej rozhľadni. Sme zvedaví, aký výhľad poskytuje. Rozhľadňa je pekne zasadená do okolitého prostredia, nekole oči. Pod krytú strechu vystupujeme po pevných drevených schodoch, niet sa čoho báť. Spod strechy vidíme predovšetkým Oravské Beskydy, z Malej Fatry je vidieť nezameniteľný Veľký Rozsutec. Ak sa na tieto miesta vydáte, určite rozhľadňu nevynechajte. Podľa našej skúsenosti, ocenia ju aj malé deti.

Na spiatočnej ceste neprechádzame priamo Demänovou, ale nakrátko sa odpájame z červenej značky a využívame asfaltovú miestnu komunikáciu a ideme krátkou serpentínou. Tá nám síce trošku predlžuje cestu, ale to nám vôbec nevadí. Pri ceste sa v tieni objavuje stádo ovečiek. Aj zvyšok spiatočnej cesty si užívame. V Oravskej Lesnej, ešte predtým, ako nastupujeme do auta, sa osviežujeme čapovaným pivom v miestnej krčme. Chutilo výborne.

A čo dodať na záver?

Okolie Oravskej Lesnej nám učarovalo svojou krásnou prírodou. Môžete tu nerušene pozorovať prírodu, kráčať okolo cez pokosené lúky, vidieť voľne sa pasúce kravy, ovce a ich pastierov, či pastierky so strážnymi psami. Na týchto miestach určite nečakajte korzo turistov, ale pokoj a kľud, čas a priestor na precítenie prírody a jej krás, čas na objavovanie výhľadov, či už na Malú Fatru, Oravské alebo Kysucké Beskydy.

Po prvej návšteve sme sa na tieto miesta už niekoľkokrát vrátili, aj po narodení detí - či už v lete, na jeseň alebo v zime, zakaždým nám príroda pripravila iné divadlo a iné zážitky.

Výhodou je, že spomínané miesta bez problémov prejdete pešo aj so športovým kočíkom typu Xlander alebo s turistickým nosičom Deuter Kid Comfort II majúc ratolesť na chrbte. Ako náhle sa dostanete na červenú značku na hrebeni, máte pred sebou iba mierne zvlnenú krajinu s nepatrným stúpaním, ktoré zvládnu aj chodiace deti.

Ak fandíte bicyklovaniu, celú trasu môžete prejsť a obdivovať aj zo sedadla bicykla. V prípade, že máte menej času, môžete sa do sedla Beskýd vyviezť spomínanou úvraťovou Oravskou železničkou a navštíviť spomínanú rozhľadňu. Od mája 2015 sa do sedla Beskýd budete môcť vyviezť železničkou aj z kysuckej strany.